Kým verejnosť často vníma veterné elektrárne ako symbol čistej energie a ekologického pokroku, realita v niektorých obciach je oveľa temnejšia. Príkladom je české mestečko Potštát, kde majú s týmito „zelenými projektmi“ vlastnú – a varovne negatívnu – skúsenosť.
V období bezvetria o prítomnosti turbín nik takmer nevie!
No akonáhle sa rozfúka, nastáva doslova hlukový teror. „Je to ako keby za domom pristával vrtuľník. A nie raz. Týždeň v kuse,“ hovorí starosta Potštátu.
Výsledkom sú nielen prebdené noci, ale aj výrazný dopad na psychiku obyvateľov. Ľudia si nemôžu otvárať okná, ruší ich nepretržitý zvuk a pribúdajú sťažnosti na duševné zdravie.
Aj keď projekt údajne spĺňa hlukové limity, ktoré česká legislatíva povoľuje (do 40 decibelov), reálne merania obyvateľov ukazujú niečo iné – 49 decibelov a viac.
Tieto merania však štát neuznáva, pretože kontrolu hluku má na starosti len jedna, zrejme zaujatá / na výsledku zainteresovaná firma
Na rozdiel od Slovenska, kde je výstavba turbín možná podľa zmeneného nariadenia už iba 1 km od obydlí /všetko pre investora👎🏻 ČO VY NA TO FICO TARABA športovec RUDO?/ , v Česku podobná ochrana neexistuje. Investori si môžu postaviť turbíny prakticky kdekoľvek – aj bezprostredne za plotom rodinného domu.
Potštát má navyše viazané ruky. Hoci mesto v minulosti schválilo územný plán so zahrnutím veterného projektu, dnes už nemôže cúvnuť. Ak by sa rozhodli veterné elektrárne z územného plánu odstrániť, hrozí im žaloba od investorov. Tí by si nárokovali ušlé zisky v hodnote až 20 miliónov českých korún. Pre malé mesto, ktoré sotva zabezpečuje základné služby, by to bolo ekonomicky likvidačné.
Starosta navyše otvorene hovorí aj o neférovom správaní investorov. Spomína falšovanie podpisov na dokumentoch či dokonca vyhrážky. Tieto praktiky len prehlbujú nedôveru voči takzvanej zelenej energii.
„Kto z investorov by si postavil turbínu hneď za svoj dom?“ pýta sa starosta logicky. Odpoveď je zrejmá – nikto.
Starosta Potštátu vyzýva ostatných starostov po celej republike (a aj u nás na Slovensku), aby si výstavbu veterných elektrární dobre premysleli. Tvrdí, že ak dnes veria, že nebudú mať problémy s ľuďmi, veľmi sa mýlia.
„Keď chcú mať problémy s ľuďmi a teraz si myslia, že ich nebudú mať, tak nech si to postavia… Ale budú ich mať. Nepochybne, a to veľké.“
Potštát sa tak stáva odstrašujúcim príkladom toho, že za ekologickými projektmi sa môže skrývať hluk, nátlak, manipulácia a právna pasca bez úniku.